Antúria (Anthurium andraeanum) patrí medzi najvýraznejšie izbové rastliny, ktoré upútajú pozornosť svojimi lesklými listami a dekoratívnymi kvetmi. V skutočnosti však to, čo považujeme za kvet, je farebný list, ktorý obklopuje nenápadný klas. Vďaka svojim sýtym farbám – červenej, ružovej, bielej či fialovej – je antúria obľúbenou rastlinou nielen v domácnostiach, ale aj v kanceláriách a verejných priestoroch. V tomto článku sa pozrieme na pôvod tejto rastliny, pestovanie, starostlivosť a dôležité rady, ako z nej vyťažiť čo najviac krásy.
Pôvod
Antúrie pochádzajú z tropických oblastí Strednej a Južnej Ameriky, najmä z dažďových pralesov Kolumbie, Ekvádoru a Panamy. Vo voľnej prírode rastú ako epifyty – čiže na stromoch – alebo ako pôdopokryvné rastliny v humóznej, vlhkej pôde. Tieto podmienky – vysoká vlhkosť, rozptýlené svetlo a teplo – sú základom aj pre úspešné pestovanie antúrie v interiéri.
Pestovanie a starostlivosť
Antúria nie je vyslovene náročná rastlina, no ocení špecifické podmienky, ktoré sa čo najviac približujú jej prirodzenému prostrediu.
Umiestnenie a osvetlenie
Antúria obľubuje jasné rozptýlené svetlo, no priame slnečné lúče môžu poškodiť jej listy. Ideálne je umiestnenie pri okne orientovanom na východ alebo sever, kde dostane dostatok svetla bez rizika popálenín. Nedostatok svetla môže spôsobiť menej výrazné kvitnutie alebo predĺžené, bledé listy.
Rastlina dobre znáša umelé osvetlenie, čo ju robí vhodnou aj do kancelárskych priestorov.
Pôda
Antúrie potrebujú vzdušný, priepustný substrát, ktorý zadržiava mierne vlhkosť, ale neudržiava vodu príliš dlho. Ideálna je zmes substrátu pre orchidey (kôra, rašelina, perlit) alebo špeciálny substrát pre aroidy (čeľaď, do ktorej antúrie patria). Dôležité je, aby voda ľahko odtekala a korene neboli v trvale mokrom prostredí.
Na dno kvetináča je vhodné dať drenážnu vrstvu (napr. keramzit), aby sa zabránilo podmáčaniu.
Zalievanie
Antúrie vyžadujú pravidelnú, ale miernu zálievku. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, no nikdy premokrená. V lete zalievame približne raz za 5–7 dní, v zime zálievku zredukujeme na raz za 10–14 dní podľa podmienok v byte.
Používame mäkkú, odstátu vodu izbovej teploty – antúrie sú citlivé na tvrdú vodu a vápnik. Na zvýšenie vlhkosti možno použiť rosenie (bez zásahu na kvety) alebo zvlhčovač vzduchu.
Hnojenie
V období aktívneho rastu (jar až jeseň) sa odporúča hnojiť raz za 2–3 týždne hnojivom pre kvitnúce rastliny alebo špeciálnym hnojivom pre antúrie a aroidy. Hnojivo by malo obsahovať viac fosforu, ktorý podporuje kvitnutie. V zime sa hnojenie obmedzuje alebo úplne vynecháva.
Množenie
Antúrie možno množiť viacerými spôsobmi, najčastejšie však delením rastliny:
-
Pri presádzaní možno oddeliť bočné výhonky s vlastnými koreňmi a zasadiť ich do samostatných kvetináčov.
-
Skúsenejší pestovatelia môžu skúsiť množenie stonkovými odrezkami alebo semenami, no tieto metódy sú náročnejšie a menej spoľahlivé.
Mladé rastliny po rozmnožení potrebujú stabilné teploty (ideálne 22–25 °C) a vyššiu vzdušnú vlhkosť.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Antúria je pomerne odolná rastlina, no v nevhodných podmienkach môže byť náchylná na:
Škodcov:
-
Vošky – objavujú sa na mladých listoch a kvetoch.
-
Roztoče a červce – spôsobujú žltnutie listov a ich deformáciu.
-
Puklice – zanechávajú lepkavý povlak a oslabujú rastlinu.
Proti škodcom možno použiť mydlový roztok, postrek neemovým olejom alebo špeciálne insekticídy určené na izbové rastliny.
Choroby:
-
Hniloba koreňov alebo stonky – vzniká pri preliatí alebo zlej drenáži.
-
Škvrny na listoch – môžu byť prejavom plesňovej infekcie, ktorú treba riešiť obmedzením vlhkosti a použitím fungicídu.
Prevenciou je správne zalievanie, dobrá cirkulácia vzduchu a vyhýbanie sa prehustenej výsadbe.
Záver
Antúria je skutočným šperkom medzi izbovými rastlinami – elegantná, exotická a pritom pomerne nenáročná. Ak jej doprajeme dostatok svetla, miernu zálievku a správne prostredie, odmení sa nám bohatým a dlhodobým kvitnutím. Vďaka svojim výrazným listom a kvetom pôsobí v interiéri ako živý dizajnový prvok, ktorý nikdy neomrzí.
