Zamiokulkas, známy aj ako "večná zelená rastlina“ alebo pod vedeckým názvom Zamioculcas zamiifolia, sa stal obľúbenou izbovou rastlinou vďaka svojmu elegantnému vzhľadu a výnimočnej odolnosti. Je ideálnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú atraktívnu a zároveň nenáročnú rastlinu do bytu, kancelárie či komerčných priestorov. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na jeho pôvod, pestovanie, starostlivosť a všetky dôležité aspekty úspešného pestovania.
Pôvod
Zamiokulkas pochádza z východnej Afriky, predovšetkým z oblastí Tanzánie, Kene a Zanzibaru. V prírode rastie v suchých a kamenistých oblastiach, kde musí prežiť dlhé obdobia sucha. Práve preto si vytvoril schopnosť uchovávať vodu vo svojich listoch, stonkách aj koreňoch. Tento „sukulentný“ spôsob prežitia je dôvodom, prečo rastlina v interiéri vydrží aj niekoľko týždňov bez zalievania.
Pestovanie a starostlivosť
Zamiokulkas je známy svojou nenáročnosťou, no ak mu vytvoríme ideálne podmienky, odvďačí sa krásnym lesklým listom a pomerne rýchlym rastom. Nevyžaduje veľa pozornosti, čo z neho robí ideálnu rastlinu pre začiatočníkov alebo zaneprázdnených ľudí.
Umiestnenie a osvetlenie
Zamiokulkas toleruje rôzne svetelné podmienky – od tieňa až po rozptýlené svetlo. Najviac mu však vyhovuje svetlé miesto bez priameho slnka. Pri dlhodobom pestovaní v tmavých kútoch síce prežije, ale rast bude pomalší a listy menej výrazné. Naopak, na svetlom mieste bude tvoriť nové výhonky a pôsobiť zdravo.
Pozor na priame slnečné lúče, ktoré môžu spôsobiť popáleniny na listoch.
Pôda
Najvhodnejšia pôda je priepustná, ľahká a dobre odvádzajúca vodu. Vhodná je napríklad zmes univerzálneho substrátu s pieskom, perlítom alebo kaktusovým substrátom. Dôležité je zabezpečiť drenáž na dne kvetináča (napr. keramzit), aby nedochádzalo k premokreniu koreňov.
Zalievanie
Zamiokulkas je mimoriadne citlivý na premokrenie. Je lepšie ho zabudnúť poliať ako preliať. Zalieva sa až vtedy, keď je pôda úplne suchá – zvyčajne raz za 2–3 týždne v lete, v zime ešte menej. Voda v miske by nikdy nemala stáť. Príznakom nadmerného zalievania sú žltnúce a opadávajúce listy, prípadne mäknutie stoniek.
Hnojenie
Hnojenie nie je pre zamiokulkas nevyhnutné, no počas aktívneho rastu (jar a leto) mu prospieva občasné prihnojenie – približne raz za mesiac. Použiť možno hnojivo na zelené izbové rastliny s vyváženým obsahom dusíka, fosforu a draslíka. V zime, keď rast ustáva, hnojenie nie je potrebné.
Množenie
Zamiokulkas možno množiť niekoľkými spôsobmi:
-
Listovými odrezkami – oddelí sa list, nechá sa zaschnúť a vloží sa do vlhkého substrátu alebo vody. Koreňovanie je veľmi pomalé (môže trvať aj niekoľko mesiacov).
-
Delením rastliny – pri presádzaní možno oddeliť jednotlivé časti s koreňmi a zasadiť samostatne. Ide o najrýchlejší a najspoľahlivejší spôsob množenia.
Treba však poznamenať, že rast zamiokulkasu je prirodzene pomalý, takže trpezlivosť je na mieste.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Zamiokulkas je vo všeobecnosti odolný voči škodcom aj chorobám. V prípade oslabenia rastliny (najmä v dôsledku preliatia alebo nevhodných podmienok) sa môžu vyskytnúť:
-
Puklice alebo červce – spôsobujú lepkavý povlak a oslabovanie listov. Odstraňujú sa ručne alebo postrekom insekticídom.
-
Hniloba koreňov a stoniek – vzniká najčastejšie v dôsledku preliatia. Prevencia spočíva v dôslednej kontrole zalievania a zabezpečení drenáže.
Listy môžu byť náchylné na prach – ich občasné utieranie vlhkou handričkou nielen zlepší vzhľad, ale podporí aj ich funkciu pri fotosyntéze.
Záver
Zamiokulkas je výnimočná rastlina, ktorá kombinuje krásu a nenáročnosť. Je ideálnym doplnkom do moderných interiérov, ale zároveň sa osvedčí aj v kanceláriách či priestoroch s obmedzeným prístupom k svetlu. Vďaka svojej schopnosti prežiť aj v náročnejších podmienkach a jednoduchej starostlivosti si získal srdcia mnohých pestovateľov. Ak mu venujete len minimum pozornosti a nebudete ho „utápať“ vo vode, vydrží vám roky a bude robiť radosť svojím sviežim vzhľadom.
